Dahlacké ostrovy
| Dahlacké ostrovy | |
| Ostrov | |
 | |
| Štát |  Eritrea
|
|---|---|
| Provincia (zóna) | Severné Červené more |
| Súradnice | 15°50′0″S 40°12′0″V / 15,83333°S 40,20000°V |
| Rozloha | 900 km² (90 000 ha) |
| Obyvateľstvo | asi 2 800[1] |
 Poloha Dahlackého súostrovia v Červenom mori
| |
| Wikimedia Commons: Dahlak Archipelago | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dahlacké ostrovy[2] alebo Dahlak[3] (arab. أرخبيل دهلك – Árchabíl Dahlak, دهلك – Dahlak; amharsky ደሴታት ዳህላክ – Desetat Dahlak[pozn. 1]) je súostrovie v juhozápadnej oblasti Červeného mora pri pobreží Eritrey neďaleko mesta Mitsíwa. Skladá sa z dvoch veľkých ostrovov a 124 menších pôvodne koralových ostrovov.[1] Ostrovy sú známe už od staroveku vďaka rybolovu a lovu perál.[4]
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Dahlacké ostrovy sú skupinou 126 ostrovov v juhozápadnej časti Červeného mora pri pobreží Eritrey. Z toho sú iba štyri ostrovy permanentne osídlené (približne 2 800 obyvateľov). Najväčším a najľudnatejším ostrovom je Dahlak Kabír (Veľký Kabír) s rozlohou 750 km2. Najväčším mestom na ostrove je prístav Nokra. Ďalším väčším ostrovom je Nora s rozlohou 130 km2.[1] Medzi ďalšie ostrovy patria Duladíja, Dissel, Dohul, Harmil, Nokra a ďalšie.[5] Ostrovy majú nížinný reliéf a maximálna výška je približne 50 m n. m. Väčšina súostrovia sa skladá z pôvodne koralových útesov a je porastená mangrovníkmi. Podnebie je suché a horúce, prevláda skôr suchomilná vegetácia. Na ostrovoch je prítomný rôznorodý morský život a morské vtáctvo, čo priťahuje stále viac a viac turistov. Obyvatelia ostrovov hovoria jazykom Dahalik a udržiavajú tradičný spôsob života vrátane chovu kôz, ťáv a lovom perál, rýb alebo korytnačiek. Na ostrovy je možné sa dostať loďou z mesta Mitsíwa a ostrovy sú takisto populárnou destináciou na rybárčenie, jachting, prístrojové potápanie a šnorchlovanie.[1][5]
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Najstaršia zmienka o súostroví pod názvom Alalaiou pochádza z grécko-rímskeho peripla Periplus Maris Erythraei (Plavebná príručka pre Eritrejské more), ktorý vznikol pravdepodobne na začiatku 1. storočia. Ostrovy slúžili Aksumskej ríši ako predmostie vpádov na Arabský polostrov, kým ich v približne v roku 702 neobsadili moslimovia. Odvtedy sa stali bránou šírenia islamu do oblastí Afrického rohu.[6][7] G.W. B. Huntingford identifikoval Dahlacké ostrovy spolu so skupinou ostrovov neďaleko mesta Adulis, ktorá sa nazýva Alalaiou, ktoré boli zdrojom korytnačiny. Podľa Edwarda Ullendorffa boli Dahlacké ostrovy medzi prvými oblasťami v Africkom rohu, ktoré prijali islam ako náboženstvo, čo potvrdzuje niekoľko náhrobných kameňov v kúfskom písme.[5]
V 8. storočí umajjovský kalif Abdalmalik ibn Marwán vymenoval miestneho emira za svojho vazala, ktorý premenil ostrov Dahlak Kabír na väzenie a miesto odkiaľ sa islam šíril pozdĺž celého pobrežia. Približne v prvej tretine 9. storočia súostrovie dočasne znovu získala Aksumska ríša. Avšak krátko na to Dalhacké ostrovy znovu dobyli Arabi. Výsledkom bolo utlmenie obchodu v prístavoch Aksumskej ríše, ale aj úpadok jej postavenia a moci v oblasti Afrického rohu. Jej neskoršie nástupnické štátne útvary sa pokúšali tieto územie znovuzískať. Príkladom je Etiópske cisárstvo, kde sa počas vlády cisára Zar'á Ja'koba podarilo dočasne obsadiť Dahlacké ostrovy.[6] V roku 1517 dobyli súostrovie Osmanskí Turci a ostrovy sa stali súčasťou Habešského ejáletu pod nadvládou pašu v Sawákine.[5] Na etiópskom pobreží nechali Osmani v meste Mitsíwa iba istého miestneho vodcu a emira na ostrove Dahlak Kabír. Avšak súostrovie v Červenom mori bolo pravdepodobne na okraji záujmov Osmanskej ríše, čo umožnilo miestnym správcom vystupovať viac ako suverénny vládcovia a neskôr sformovať Dahlacký sultanát.[6] Najneskôr v roku 1526 bol tunajší sultán, Ahmad, zbavený úradu a poníženého na poddaného. Neskôr bol sultanát na krátku dobu obnovený počas adalsko-etiópskej vojny. Sultán Ahmad sa neskôr spojil so somálskym Adalským sultanátom a za to dostal prístavné mesto Arkiko, ktoré pred vojnou patrilo kráľovstvu Medri Bahri. V roku 1541, jeden rok po smrti sultána Ahmada, sa však Portugalci vrátili a znovu dobyli Dahlacké ostrovy. V roku 1557 boli ostrovy znovu okupované Osmanskou ríšou, ktorá ich pripojila k Habešskému ejáletu.[5]
Dahlacké ostrovy spolu s pobrežím Červeného mora v druhej polovici 19. storočia získal pod kontrolu egyptský chediv Ismá'íl Paša. V roku 1885 Taliani obsadili mesto Mitsíwa. Neskôr založili taliansku kolóniu v Eritrey, ktorá zahrnovala aj toto súostrovie.[6] V tomto období však na ostrovoch žilo len málo ľudí mimo väzenského tábora na Nokre. V roku 1952 bolo Etiópii prinavrátené územie dnešnej Eritrey spolu s Dahlackými ostrovmi. Etiópia sa spojila so Sovietskym zväzom počas studenej vojny, a po vzostupe Dergu k moci poskytla Dahlacké ostrovy ako prístavisko sovietskemu námorníctvu, začo dostávala vojenskú pomoc.[1][8] V roku 1990 stratila Etiópia nadvládu nad Dahlackými ostrovmi a severným eritrejským pobrežím a tieto miesta ovládala Eritrejská ľudovo oslobodenecká fronta (EPLF), pričom do roku 1991 stratila Etiópia nadvládu nad celým územím Eritrey.[5] Po medzinárodnom uznaní eritrejskej nezávislosti v roku 1993 sa Dahlacké ostrovy stali súčasťou Eritrey.[9]
Fauna a flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Niektorých ostrovy sú porastené mangrovníkmi. Korálové útesy a plytčiny v okolí ostrovov prekypujú morským životom a oblasť je hniezdiskom mnohých morských vtákov boli, preto boli Dahlacké ostrovy vyhlásené za významné vtáčie územie. Možno tu vidieť delfíny, dugongy, žraloky a korytnačky, ako i mnohé druhy bezstavovcov.[5] Časť ostrovov s priľahlými vodami predstavuje morský park Dahlak Marine National Park, ktorý je jeden z dvoch národných parkov Eritrey.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ In: Encyclopaedia Beliana je uvedená transkripcia: Desotoch Dahlak.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f Dahlacké ostrovy In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV; Veda, [cit. 2023-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2022-01-05, [cit. 2023-05-24]. Dostupné online.
- ↑ HAJČÍKOVÁ, Marta; KOVÁČOVÁ, Mária. Slovenské vžité názvy geografických objektov ležiacich mimo územia Slovenskej republiky. Bratislava : Geodetický a kartografický ústav, 1997. ISBN 80-85672-26-X. S. 27.
- ↑ Eritrea's Dahlak Archipelago Islands are so remote, there's almost no tourism [online]. [Cit. 2019-06-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g The Dahlak Archipelago [online]. Eritrea.be, [cit. 2016-11-24]. Dostupné online. Archivované 2016-11-30 z originálu. (po anglicky)
- ↑ a b c d Emeri van Donzel, Ronald E. Kon. Dahlak Islands. In: Encyclopaedia Aethiopica. Ed. Siegbert Uhlig. Vol. 2. D – Ha. Wiesbaden : Harrassowitz, 2005. ISBN 3-447-05238-4. S. 64 – 69. (po anglicky)
- ↑ Haggai Erlich. Dahlak Islands. In: Encyclopaedia of Islam. Ed. Kate Fleet, Gudrun Krämer, Denis Matringe, John Nawas, Devin J. Stewart. 3. vyd. Vol. 2015-1. Leiden : Brill, 2015. (Encyclopaedia of Islam Three.) ISBN 978-90-04-28210-0. (po anglicky)
- ↑ Ethiopia: The Armed Forces [online]. [Cit. 2006-10-25]. Dostupné online. Archivované 2007-12-24 z originálu. (po anglicky)
- ↑ HARPER, Mary. Eritrea celebrates 25 years of independence after war with Ethiopia [online]. London: BBC, [cit. 2016-05-24]. Dostupné online. Archivované 2016-09-15 z originálu. (po anglicky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- HAGGAI, Erlich. Ethiopia and the Middle East. Boulder, London : Lynne Rienner Publishers, 1995. 228 s. ISBN 1-55587-520-3. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dahlacké ostrovy
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Dahlak – Reef pearls of the Red Sea (po anglicky)
- Náhrobný kameň z Dahlaku v British Museum (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dahlak Archipelago na anglickej Wikipédii.